Užitočné rady

Horšie ako diabetes alebo artritída. Život s chronicky zlou náladou je peklo. V čom sa líši od depresie?

88views

V živote každého z nás sa občas stane, že sa prebudí s náladou pod psa, ktorá nám bráni v plnom nasadení. Ale čo keď existujú ľudia, ktorí zažívajú chronicky zlú náladu takmer neustále? Je to len otázka nerudnej povahy, alebo sa za tým môže skrývať aj niečo vážnejšie?

Skutočne existuje psychiatrické ochorenie dystymie, čo je forma poruchy nálady charakterizovaná dlhodobou zlou náladou. Choroba je diagnostikovaná vtedy, keď depresia a zlá nálada u pacienta pretrvávajú väčšinu času po dobu dlhšiu ako dva roky.

K tomu musia byť súčasne zaznamenané aspoň dva ďalšie symptómy z zoznamu charakteristických príznakov. O aké symptómy sa jedná?

VIDEO: Aký je rozdiel medzi depresiou a dystymiou? Pozrite sa na video.

Príznaky chronicky zlej nálady

  • znížený alebo naopak neprirodzene zvýšený apetít
  • spánkový režim nezodpovedajúci našej rutine (nespavosť či naopak extrémna únava a spavosť)
  • pocit celkového vyčerpania
  • znížená schopnosť sústrediť sa a rozdiely v pozornosti
  • všadeprítomný pocit beznádeje
  • nízka sebadôvera

Koho dystýmia postihuje najčastejšie

Podľa psychiatra a autora mnohých publikácií Jána Praška dystymia postihuje približne 3–5 % dospelej populácie, čo je vo svetovom kontexte významný zdravotný problém. Dôležité však je, že dystýmia zriedka existuje izolovane.

Často je spojená s ďalšími ochoreniami, ako sú depresívne poruchy, úzkostné poruchy, závislosti na návykových látkach alebo poruchy osobnosti. Niekedy sa vyskytuje aj s vážnejšími telesnými chorobami, ktoré pacienta trápia po dlhšie časové obdobie.

Medzi zdroje patrí genetika aj prostredie

Presné zdroje tejto choroby je ťažké identifikovať, ale v každom prípade zohráva významnú úlohu genetika. Pokiaľ v rodine existujú prípady depresívnych porúch alebo závislostí, je pravdepodobnejšie, že sa u danej osoby dystýmia objaví.

Avšak prostredie, v ktorom jedinec vyrastá, a jeho sociálny kontext majú tiež veľký vplyv. Prísna výchova orientovaná na výkon alebo traumatické udalosti, ako je strata blízkej osoby, môžu byť rizikovými faktormi pre vznik dystémie.

Život s dystémiou

Dystémia sa často prejavuje postupne, čo znemožňuje presné stanovenie jej začiatku. Najčastejšie sa však objavuje v dospievaní, hoci môže zasiahnuť aj detských pacientov.

U mladých ľudí môže dystýmia začať ako podráždenosť alebo horľavosť sprevádzané nízkym sebavedomím a pesimistickým prístupom k životu.

Niektorí môžu vykazovať sklony k excentricite. Významnými spúšťačmi môžu byť významné stresové situácie alebo neúspechy.

Dystémia zásadne ovplyvňuje kvalitu života postihnutých jedincov. Sťažuje im prispôsobenie sa v pracovnom aj osobnom prostredí a môže viesť k odlúčeniu od spoločnosti. Tiež bráni v prežívaní spokojnosti počas voľného času.

Štúdie naznačujú, že kvalita života ľudí trpiacich dystémiou je horšia ako u jedincov s hypertenziou, diabetes mellitus alebo artritídou. To je často spôsobené nedostatočným povedomím spoločnosti o závažnosti dystymie ako zdravotného problému.

Liečba a prognóza

V liečbe dystýmia sa väčšinou nekladie primárny dôraz na medikáciu, na rozdiel od liečby depresie. Lieky sú obvykle používané skôr ako doplnok k psychoterapii, ktorá je považovaná za najúčinnejší prístup k tomuto druhu ochorenia.

Tento typ psychoterapie sa zameriava na porozumenie a zvládanie vlastných emócií, posilňovanie schopnosti riešiť problémy a stresové situácie. Počas terapie pacient spolupracuje s psychológom na zvyšovaní sebavedomia a prekonávaní kritických a sebakritických myšlienok.

Súvisiace články

Leave a Response

Veronika Bocková
Ahoj! Som Veronika Bočkova, známa slovenská reportérka a redaktorka. Zdieľam s vami užitočné rady, články o záhradkárstve a varení. Dúfam, že budete spokojní a dozviete sa veľa zaujímavého z článkov, ktoré som pripravil!