Užitočné rady

Kĺby nemusia bolieť. Odborník radí, ako predísť či zamedziť zhoršovaniu artrózy, artritídy i reumy

109views

„Trápi ma reuma.“ Veta typická pre našich starých rodičov, až sa stala synonymom staroby. Reumatické ochorenia ale nie sú výsadou seniorov. A za bolesťami kĺbov nemusí byť len reuma. Súčasná medicína dokáže odhaliť artrózu, artritídu aj napríklad reumu alebo osteoporózu v skorom štádiu a zamedziť ich progresii.

Podľa štatistík Štátneho zdravotného ústavu je artrózou celoživotne zasiahnutých 11,5 percenta obyvateľov medzi 25 a 64 rokmi. S reumatoidnou artritídou žije necelých päť percent dospelých Čechov. Osteoporózu – rednutie kostí – má každá tretia žena a piaty muž nad 50 rokov. Choroby postihujú najviac kĺby dolných končatín, najmä kolenné a bedrové kĺby, ale predovšetkým v chladnom počasí sa obvykle pridávajú aj bolesti drobných kĺbov ruky.

„Pacienti s reumatoidnou artritídou reagujú na zmeny počasia a teplôt najsilnejšie. Nižšia teplota výrazne ovplyvňuje citlivosť nervových zakončení, ktoré sa nachádzajú v kĺbovom puzdre, a zhoršuje tak pocity bolesti. Vplyv má tiež nižší atmosférický tlak, ktorý pôsobí na opuch a tým aj zvýšenú citlivosť kĺbu. Pokiaľ sa bolesť v zime zhoršuje, potom najhoršie, čo môže človek urobiť, je vzdať sa pohybu a len odpočívať! Ak nemôže cez bolesť dolných končatín na prechádzky, je dobré začať s cvikmi v odľahčení, to znamená napríklad jazdu na rotopede, cviky v ľahu na chrbte či v sede, ideálne je aj cvičenie v bazéne či plávanie. Dôležité je zachovať rozsah pohybu v kĺbe a zamerať sa na nácvik mobility, s tým je spojené aj zníženie bolestivosti,“ hovorí fyzioterapeutka Iva Bílková.

Skôr, než začnú bolieť

To, že bolesť kĺbov môže výrazne súvisieť s počasím alebo jeho zmenami, je fakt. „Bolí ma koleno, bude pršať,“ počúvame často nielen od seniorov. Na druhej strane sa ale ani odborníci nemôžu jednoznačne zhodnúť, ako presne počasie naše kĺby ovplyvňuje. Ide naozaj o akýsi vnútorný barometer? „Je to doposiaľ vedecky nevyriešená otázka,“ myslí si ortopéd MUDr. Róbert Pituch. „Z rozprávania babičky či dedka, ale aj mnohých pacientov možno však usudzovať, že počasie vplyv na bolestivosť kĺbu má. Z môjho pozorovania vedie k zhoršeniu bolestivosti kolien či ramien skôr zmena počasia samotná. Dalo by sa to vysvetliť zmenou tlaku, napríklad pred búrkou. Zmena tlaku vzduchu spôsobí aj zmenu tlaku v kĺbe, zmení sa prekrvenie v jeho okolí a tým sa prejaví bolestivosť alebo daný kĺb opuchne. Ten istý efekt potom spôsobí aj ochladenie vzduchu. Vedecké výskumy ale tieto teórie potvrdzujú aj vyvracajú, takže na jednoznačnú odpoveď si asi ešte budeme musieť počkať,“ usudzuje odborník.

Za stále plnšími ordináciami ortopédov, prípadne reumatológov dnes vraj do značnej miery môže zvyšujúci sa počet ľudí so sedavým zamestnaním, nadváhou či civilizačnými chorobami, ako je napríklad diabetes. „Presné čísla nie sú dostupné, ale dalo by sa povedať, že pomer ľudí v populácii, ktorý má problémy s kĺbmi, sa skôr zvyšuje. Svoj podiel na tom má aj zmena životného štýlu,“ uvádza MUDr. Pituch. Medzi hlavné rizikové faktory ďalej patria predošlé úrazy, genetika a najmä vek. S pribúdajúcimi rokmi totiž dochádza k rozvoju osteoartrózy. Toto degeneratívne ochorenie, ktoré na seba upozorňuje bolesťou kĺbov, postihuje obvykle ľudí už okolo päťdesiatky. „Postupne sa začínajú objavovať bolesti či obmedzenia hlavne nosných kĺbov a väčšinou už diagnostikujeme artrózu nielen mierneho stupňa,“ hovorí lekár. Okolo šesťdesiatky už artróza postihuje okolo 40 percent ľudí. Problémom však možno do určitej miery predchádzať.

Ideálne je venovať sa prevencii zavčas a mať na pamäti, že k nej patrí aj primeraný pohyb. Zároveň by sme však kĺby nemali preťažovať, vystavovať ich jednostrannej záťaži, dôležité samozrejme je predchádzať úrazom. Rozvoj osteoartrózy totiž býva rýchlejší a prichádza v nižšom veku v prípade, že sú kĺby výrazne zaťažované, či už športom, alebo nadváhou, alebo pri stavoch po predošlých úrazoch či operáciách. „Čas na návštevu ortopedickej ambulancie nastáva pri rozvoji bolestivosti, opuchu či obmedzení rozsahu pohybu kĺbu. Pri vyšetrení sa zhodnotí stav kĺbu a je možné posúdiť, či sú problémy adekvátne veku, alebo je už potrebné nastaviť terapiu,“ vysvetľuje MUDr. Pituch.

Bolesti kĺbov trápili ľudí odjakživa, s vyšším vekom samozrejme viac a viac. Naši predkovia sa v tomto prípade spoliehali na rôzne mastičky či obklady z byliniek, napríklad kostihoja lekárskeho, skorocelu či kapustových listov. Dnes už pozná medicína mnohé ďalšie prostriedky prospievajúce pohybovému aparátu, napríklad chondroitín sulfát či glukosamín sulfát (obsiahnuté v niektorých známych doplnkoch stravy ako napríklad GS Condro Diamant či Proenzi). Účinnou látkou je aj aescín, teda extrakt z pagaštanu maďalu (gaštanu konského), ktorý pomáha proti opuchom a zápalom.

Podľa fyzioterapeutky Ivy Bielkovej je najlepšou prevenciou bolesti kĺbov udržiavanie optimálnej telesnej hmotnosti, pravidelný pohyb a prevažujúca strava rastlinného pôvodu. „Prípadné problémy je ideálne konzultovať hneď spočiatku s fyzioterapeutom, ktorý má skúsenosti v diagnostike pohybových porúch a hľadá príčinu bolesti a jej riešenie. Okrem toho odporučia režimové opatrenia, zmeny v zarytých stereotypoch, naučia konkrétne cviky a poradia vhodné pohybové aktivity.“

Život s reumatoidnou artritídou

Opuchy kolena, chodidiel, prstov na nohách, bolesť kĺbov, ťažký pohyb… Za tým môže stáť choroba zvaná reumatoidná artritída. V Česku jej trpí približne 85 000 ľudí a každý rok ďalších asi 3500 pribudne. Najčastejšie sa objavuje medzi 30. a 50. rokom života. Zatiaľ čo v minulosti viedlo ochorenie k invalidite, dnes existuje moderná biologická liečba, ktorá dokáže postihnutým výrazne uľahčiť život. O dostupnosť terapie pre čo najvyšší počet pacientov bojuje spoločne s reumatológmi spolok pacientov Revma Liga SR. „Na trh sa dostávajú stále modernejšie lieky, ktoré vedia ľuďom zásadne uľaviť od choroby. Brzdou v ich nasadzovaní býva cena. Tá však postupne klesá vďaka tzv. biosimilárnym liekom – kópiám originálnych liekov s rovnakým účinkom,“ hovorí Edita Müllerová, predsedníčka organizácie Revma Liga ČR. Podľa riaditeľa Reumatologického ústavu v Prahe prof. MUDr. Karla Pavelky, DrSc., biosimilárne prípravky stlačia cenu oproti drahým biologickým liekom dole niekedy až o 50 percent.

„Tiež preto sa nedávno podarilo po piatich rokoch nášho úsilia dosiahnuť to, že na modernú liečbu dosiahnu pacienti, ktorí spadajú do kategórie strednej závažnosti choroby. Dovtedy sa k biologickej liečbe dostali iba v najvyššej aktivite choroby – teda keď už boli zmeny na kĺboch ​​väčšinou nevratné,“ vysvetľuje Edita Müllerová.

Hoci je reumatoidná artritída nevyliečiteľné ochorenie, včas zahájená liečba dokáže zmierniť jeho prejavy, a oddialiť tak prípadnú invaliditu. „Bohužiaľ je stále mnoho pacientov na kortikoidoch, ktoré majú dlhodobo neblahý dopad na organizmus,“ pripomína predsedníčka Revma Ligy ČR. Biologickú liečbu môžu lekári nasadiť iba v špeciálnych centrách, ktorých je teraz 55. Účinky biologickej a biosimilárnej liečby na pacientov dlhodobo sleduje register ATTRA, ktorý vedie Česká reumatologická spoločnosť.

Reuma Liga SR sa tiež spoločne s reumatológmi zasadzuje o presné zmapovanie toho, kde chýbajú reumatológovia, pretože nedostatok týchto odborníkov je ďalším závažným problémom. „Iba na Vysočine chýbajú špecialisti v šiestich okresoch, nie sú ani v Mělníku, Tepliciach a Děčíne, v ďalších dvanástich prípadoch je na jeden okres jeden lekár,“ vypočítava prof. Pavelka. K zvýšeniu dostupnosti starostlivosti podľa neho povedie dôkladné zmapovanie súčasnej situácie prostredníctvom reuma mapy, o čo sa snaží v spolupráci s VZP, najväčšou českou zdravotnou poisťovňou. „Výsledkom by malo byť zasieťovanie celej republiky tak, aby pacienti nemuseli cestovať desiatky kilometrov k najbližšiemu, a navyše preťaženému reumatológovi,“ dodáva prof. Pavelka.

Reumatické alebo systémové ochorenia sú pritom veľmi závažné ako z hľadiska ich priebehu, tak samotnej diagnostiky. „Systémové ochorenie sa netýka iba kĺbových štruktúr, ako si mnohí myslia, ale ide o vec polyorgánového postihnutia – či už centrálneho nervového systému, teda mozgu, pľúcneho tkaniva, črevného tkaniva, ochorenia ciev…“ upozorňuje reumatológ MUDr. Karel Buliar. „To robí reumatológiu veľmi náročnú a diagnosticky zaujímavú, pretože diagnózu dáva dohromady množstvo rozličných príznakov z rôznych odborov. K reumatológovi preto tiež prichádzajú pacienti nie s dvoma stránkami a odporúčaním, ale často so stostranovým fasciklom. Majú rôzne ťažkosti, obchádzajú mnohé pracoviská, ale tie väčšinou nedospejú k žiadnym výsledkom. Na základe nejakých indícií potom pri troche šťastia pojmú podozrenie, že by mohlo ísť o nejaké začínajúce skryté systémové ochorenie, a odošlú chorého k reumatológovi. Veľká znalosť odboru a skúsenosti z odborov ďalších sú potom nevyhnutným predpokladom pre to, aby reumatológ konečne stanovil diagnózu správnu.“

Čo prinesie úľavu

  • V prípade silnej bolesti kĺbov a svalov môžete siahnuť po liečivých krémoch a géloch s analgetickým účinkom.
  • Vhodné sú rôzne hrejivé či chladivé bylinné gély (na stuhnuté svaly skôr tie hrejivé, na kĺby zase chladivé).
  • V prípade bolesti chrbta sprevádzanej zatuhnutím skúste hrejivé náplasti či nahrievacie gélové vankúšiky.
  • Výrazné úľavy môžete docieliť aj vhodnou aplikáciou kineziotejpov.
  • Často odporúčaný je aj horčík, ktorý prispieva k normálnej činnosti svalov, nervovej sústavy ak zníženiu miery únavy a vyčerpania.

Súvisiace články

Leave a Response

Veronika Bocková
Ahoj! Som Veronika Bočkova, známa slovenská reportérka a redaktorka. Zdieľam s vami užitočné rady, články o záhradkárstve a varení. Dúfam, že budete spokojní a dozviete sa veľa zaujímavého z článkov, ktoré som pripravil!